Vážení čitatelia, po minulom Drakkare, ktorý sa zdal byť viac kolísavým člnom než hrdou loďou prichádza skutočná loď tejto flotily. Zahalený v pare, rachotiaci ozubenými kolesami, dymiaci z komína, pláva neohrozene smerom k Vám do jesenných popoludní (tiež charakteristických rannými hmlami) už 34. číslo.

V ňom sa zjavili prinajmenšom tri výživné články: Barbora „Balú“ Lyčková vás vovedie do témy steampunku, špecifického žánru, ktorý sa zdá byť u nás neznámy, ale nejeden mládežník ho pozná vo prinajmenšom v príchuti známej z Verneových románov. Na jej materiál nádherne nadviažu Ecthelioni, ktorí zosumarizovali skvelú debatu, na ktorej som mal možnosť sa podieľať: aké sú základné stavebné kamene steampunku? Akým témam sa tento žáner venuje? Nie je to len módna prehliadka leteckých okuliarov, ktoré sú viac štýlové než funkčné?

Z iného žánrového súdka pochádza Argonantova úvaha nad hororom. Prepracované úvahy nad využitím elementu smrti, hroznými vecami, či cthulhuovských divností ukážu, čo v príbehoch tohto typu funguje a čo povedie k vyvanutiu pocitov.

S hororom voľne súvisí populárna téma zápasu medzi upírmi a vlkodlakmi. FredyC sa rozhodol priniesť pohľad na kartovku Lovci noci, ktorá je náročnosťou podobná Bangu, ale prináša o niečo serióznejšie prostredie.

Triáda rozsiahlych analýz je v rovnováhe s trojicou doplnkov k hre. Či už ide o Icanael, dlhodobo vyvíjanú online stálicu na poli herných svetov (so sesternicovskou ideou, kde mágia tvorí základ techniky) alebo obligátny, ale rozhodne nikdy neomrziaci Aljenov almanach artefaktov, tentokrát so soškou (ne)šťastia. Finálnou Allwenovou čerešňou na torte je rozsiahle dobrodružstvo Tajemství vinice (pôvodne zamýšľané pre DrD+), ktoré začína ako klasický príbeh „vidiel a kosy”, ale vyúsťuje v netradičný záver spätý s nadprirodzenými silami.