Hranie prostredníctvom príspevkov

Mám pravidlá, mám nápad, mám motiváciu, ale nemám okolo seba hráčov. Čo spravím? Nájdem počítač s prístupom na internet a…

V prvom a štvrtom čísle Drakkaru sme vám priniesli články o hraní RPG online. Nie počítačových RPG, ale „stolných“, teda tých založených na priamych reakciách hráčov na príbeh s použitím určitých pravidiel (alebo aj celkom bez nich). Tieto články boli primárne zamerané na československú scénu a špecializované servery, ktoré sa tu dajú nájsť (nie nutne všetky). Ak sa pýtate, načo špecializované servery, máte zčasti pravdu, zčasti nie.

Po prvé (prečo áno): špecializovaný server vám sprostredkuje nástroje, prispôsobené tejto forme hrania RPG hier, ktoré pri iných možnostiach hrania neexistujú. Pod inými možnosťami hrania RPG „na diaľku“ rozumejte hranie prostredníctvom emailov, hranie na štandardných diskusných fórach alebo prostredníctvom iného spoločne prístupného prostriedku výmeny informácií.

Po druhé (prečo nie): na špecializovaný server sa musíte registrovať, čo môže niektorých ľudí od hry odradiť. Nebudú totiž chcieť sledovať ďalšie fórum, nebudú chcieť dostávať ďalšie emailové správy a pamätať si ďalšie heslo. A tiež možno nebudú chcieť opustiť svoje aktuálne diskusné pôsobisko, ak na ňom majú priateľov, s ktorými by si chceli zahrať. Preto si pri výbere platformy, na ktorej budete vašu RPG hru „na diaľku“ hrať, musíte vybrať.

Hranie prostredníctvom emailov má výhodu v tom, že nemusíte nič meniť, nemusíte sa nikde prihlasovať, nemusíte na nič iné čakať, jednoducho si so všetkými hráčmi vymeníte emailové adresy a hra môže začať. Ak má vaša emailová služba možnosť organizovať príchodzie správy podľa určitých filtrov a kritérií, môžete príspevky týkajúce sa hry jednoducho triediť (ak sa dohodnete na určitých kľúčových slovách) a mať o nich prehľad. Aj keby vám príspevky chodili do priečinka bez týchto možností, stále to pri objeme denných dát z takejto RPG hry nie je nič mimoriadne, v čom by ste sa nevyznali. „Hry na diaľku“ totiž väčšinou nemajú takú rýchlosť, ako skutočné hry pri stole (v obývačke alebo na chate) a ich časový rámec je omnoho vyšší.

Nie nadarmo má väčšina špecializovaných serverov, zameraných na hranie „na diaľku“ určený minimálny čas odozvy, štandardne nastavený na jeden alebo dva dni. To znamená, že hráči majú dostatok času jedenkrát denne sa pripojiť, získať prehľad o posunutí príbehu a zareagovať. Ak to stihnú viackrát za deň (spolu s Pánom hry alebo pri interakcii s iným hráčom v ich spoločnej scéne), nič im v tom nebráni. Nemali by ale popri tom zazerať na ostatných hráčov, ktorých voľný čas (alebo možnosť prístupu na internet) nie je taký flexibilný. Pravidlá sú pravidlá. Na týchto serveroch nájdete aj také vychytávky, ako hádzanie kockami voliteľnej veľkosti a počtu, skryté komunikovanie (naviac k súkromným správam) priamo v príspevkoch medzi hráčmi/hráčom a Pánom hry a podobne.

Hranie na bežnom diskusnom fóre bez špeciálneho zamerania alebo pomôcok (tým myslím aj fóra na serveroch s diskusiami o RPG) je akýmsi medzistupňom medzi oboma spomínanými prístupmi. Na jednej strane tu fungujú vymoženosti diskusného fóra, akými sú napríklad možnosť mať pre svoju postavu v hre samostatného „užívateľa“ s vhodným obrázkom, cez ktorého hráč do hry prispieva. Fórum tiež umožňuje súkromné správy na neverejnú komunikáciu o veciach, ktoré nemajú vedieť ostatní. Na strane druhej sa môžete dostať do problémov s „dôverou“, najmä pri hrách, ktorých systém a pravidlá vyžadujú hody kockou alebo inú formu náhodného riešenia konfliktov. Buď budete každému hráčovi veriť, podľa tohto pravidla sa budú správať všetci a nebudú pri hodoch podvádzať odhliadnuc od ich výsledku, alebo stanovíte nejaké pravidlo, ktorým zabezpečíte vyššiu transparentnosť týchto hodov. Môžete napríklad stanoviť, že za všetkých budete hádzať vy a uvádzať tieto hody v daných situáciách. Tu vám ale musia veriť hráč a ak sa nájde niekto, kto bude pri niektorom nevýhodnom hode o tom pochybovať, môže sa narušiť celá hra. Tento spôsob sa hodí najmä pri hrách a hráčoch, ktorí sa už dlhšie poznajú a nemajú problém zveriť zodpovednosť Pánovi hry. Ďalšia možnosť je využitie nástrojov, nezávislých od hernej platformy, ktoré sú viditeľné pre všetkých tak, že v príspevku uvediete odkaz na konkrétny hod a ostatní si ho môžu vyhľadať a overiť si jeho správnosť.

Jednou z najpodstatnejších vecí, ktorú musíte pri hraní „na diaľku“ vyriešiť (okrem voľby spôsobu hrania), sú pravidlá prispievania. Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, pri hraní prostredníctvom príspevkov vlastne tvoríte príbeh tak, ako keby ste písali novelu či poviedku. Samotná hra je vlastne aj herným denníkom, v ktorom sa nachádzajú všetky herné situácie a scény tak, ako ich prezentuje Pán hry a samotní hráči, takže nie je nutné zvlášť si zapisovať, čo sa počas hry stalo a nemáte ako zabudnúť na nejaký podstatný detail. Všetko totiž máte už zaznamenané. To samozrejme nie je zárukou, že niečo neprehliadnete, alebo že nepodáte hráčovi informáciu inak, ako ste ju prezentovali na začiatku (každý z nás má v hlave určite aj iné veci, ako túto nechutnú detinskú zábavu, ktorú naše manželky často nechápu).

Z vlastných skúseností musím potvrdiť, že veľmi dobrou voľbou je pre hru vyčleniť zvláštnu sekciu na fóre (alebo aspoň skupinu tém). V tej vytvoríte samostatné témy pre jednotlivé hlavné lokácie, v ktorých sa postavy nachádzajú alebo budú nachádzať (pridávať ich môžete postupne). Zlepšuje to prehľadnosť hry, najmä v prípade, že všetky postavy nie sú na jednom mieste spolu a riešia dva alebo viaceré oddelené problémy (úlohy). Prechody medzi miestami môžete jednoducho vyriešiť odkázaním na príspevok v susednej lokácii, v ktorom opisujete ďalšie konanie postáv po príchode na nové miesto.

Dobré je ďalej vyčleniť samostatnú tému na rozhovor o hre a veciach, ktoré chcete riešiť mimo príbehu a postáv. Sem potom patrí všetko, čo sa deja v hre priamo netýka a mali by ste bazírovať na tom, aby to dodržiavali tak hráči, ako aj ostatní sledujúci prispievatelia. Nie je nič horšie, ako mať uprostred príbehu tri príspevky o tom, ako sa ich autor zle zobudil a nestihol autobus, takže ide rýchlo odpovedať cez svoju postavu na hrozbu od miestneho gangu. Stratí sa tým poetickosť príbehu a tiež jeho integrita.

Názvy jednotlivých tém je vhodné tiež označiť nejakou značkou, ktorá bude jednoznačne hovoriť, či sa od hráčov očakáva komunikácia prostredníctvom postavy (a jej myšlienok, názorov a vnútorných otázok), alebo možu hovoriť sami za seba a vyjadrovať svoje vlastné názory. Na zahraničných fórach sa používajú výrazy OOC a IC, ktoré značia Out-of-Character a In-Character, v preklade „mimo postavy“ a „v postave“. Aké značenie si zvolíte vy, je na dohode zúčastnených, ale pamätajte, že by malo byť jednoznačné a zrozumiteľné. Jednou z možností je označiť témy napríklad ako „[IC] – Moskovské metro“ alebo „[OOC] – Názory na hru“.

Dôležitá vec, ktorú by mal Pán hry prediskutovať ešte pred samotnou hrou, je tzv. „godmodding“ alebo preberanie reakcií ostatných zúčastnených na seba (v prípade hráčov samozrejme). V takomto prípade hráč okrem konania a zámerov svojej postavy rozhoduje aj o reakciách ostatných postáv a nedáva im tým možnosť sa k situácii vyjadriť. V prípade nehráčskych postáv to nie je až taká veľká veda, ak je postava dostatočne silná alebo konflikt vyhrá na plnej čiare, môže byť dokonca zaujímavé nechať jej hráča opísať výsledok tak, ako si ho prostredníctvom svojej postavy predstavuje. Ak ale začne rozhodovať o konaní inej postavy, dochádza tu ku konfliktu zámerov a cieľov a to hre neprospieva. Takýto úkon by mal prebehnúť len v prípade, že na danú situáciu dostane hráč povolenie od Pána hry s tým, že môže rozhodnúť o konaní inej postavy podľa svojho uváženia. Na to ale musí v hre existovať dôvod (spoluhráčova postava je očarovaná, je v bezvedomí, je pod mentálnou kontrolou inej postavy apod.), pretože bezdôvodný zásah do konania jeho postavy dokáže znechutiť hocijakého hráča.

S tým úzko súvisí aj spôsob opisovania akcií postáv ich hráčmi. Veľmi dobrým prístupom je dať na vedomie ostatným (najmä Pánovi hry), o čo sa postava snaží a čo chce dosiahnuť, nie čo robí. Myslíte si, že v tom nie je rozdiel? Je. Ak totiž poviete že „Peter sa odrazil od steny a zrazil protivníka na zem.“ a Pán hry vzápätí odpovie „Ako sa Peter odrážal od steny, tá sa zrazu začala rúcať a Peter sa po strate rovnováhy zrútil na zem.“, nesplnili ste to, čo ste chceli. Ak vám takéto zvraty nevadia, nemusíte toto pravidlo dodržovať nasilu. Omnoho elegantnejšie je však popisovať reč svojich postáv priamo a ich zámery a konanie dávať najavo ako snahu niečo dosiahnuť, napríklad: „Peter vyskočí a odráža sa od steny. Chce zraziť váhou svojho tela protivníka na zem.“, načo Pán hry odpovie rovnako ako v predchádzajúcom príklade, príbeh však získa väčšiu kontinuitu.

Istotne sa pýtate, aký počet hráčov je na hry prostredníctvom príspevkov vhodný. Odpoveď nie je nikdy jednoznačná a počet, ktorý je na jednu hru už priveľa, môže pri inej hre byť tak akurát. Môžete totiž odohrať perfektnú hru s dvoma hráčmi o osamelých dvojičkách zo slumov, ktoré sa prepracovávajú na mocných kúzelníkov v blízkej budúcnosti malého mesta, ale tiež skvostnú hru boja veľkej družiny ôsmich bojovníkov, navzájom si pomáhajúcich na ceste za naplnením osudu starobylého proroctva v bájnej zemy škriatkov a víl. Vždy záleží na samotnej hre, príbehu a jeho vhodnosti pre väčší čí menší počet hráčov.

Ak Pán hry zvláda oddelené situácie dobre a vie pružne reagovať na väčší počet hráčov (a hlavne má dostatok času zareagovať minimálne raz denne na päž až šesť tém), môžete hráčov prizvať viacej. Ak je ale atmosféra hry komornejšia a Pán hry sa chce zamerať na vývoj malého počtu postáv v ich dobrodružstve, môže počet účastníkov obmedziť zámerne. A čo keď niekto chce prestať hrať? Čo potom? Môžete jeho postavu posunúť inému prípadnému záujemcovi, alebo prizvať nového hráča s úplne novou postavou. Tak ako v klasických RPG hrách tu samozrejme vyvstane problém začlenenia novej postavy do hry, ale v tomto smere sa hry „na diaľku“ nijako od svojich starších bratov a sestier nelíšia. O ďalších bežných veciach, ako je absencia niektorého z hráčov alebo prerušenie hry na nejaký čas, myslím hovoriť netreba, pretože ich budete tak či tak riešiť spoločnou dohodou.

Keď sa zamyslíte nad výhodami RPG hier „na diaľku“, určite vás medzi iným napadnú tieto veci:

• odpadá nutnosť viesť si denníky a rozpamätávať sa tak na včerajšie príspevky
• môžete hrať aj vtedy, keď nemáte možnosť sa všetci stretnúť naživo
• na príspevky hráčov dokážete reagovať s väčšou rozvahou a môžete si odpovede rozmyslieť, prípadne prehodnotiť

Nevýhodami hier prostredníctvom príspevkov môžu napríklad byť:

• strata sociálneho aspektu skupiny hráčov, ktorí sa stretnú, aby sa zabavili a popri tom svoje vzťahy udžali alebo vylepšili
• opis príbehu pri fyzickom hraní môže byť atmosférickejší, keďže interakcia medzi ľuďmi nepozostáva iba z výmeny informácií, ale aj z vnímania ostatných zmyslov (nie nadarmo sa hovorí stokrát počuť je ako jedenkrát vidieť)

Tento článok nie je o rozhodovaní sa, či hrať prostredníctvom príspevkov na internete, alebo naživo. Každý človek má svoje vlastné preferencie a môže mu vyhovovať niečo iné. Išlo mi skôr o to upozorniť tých, ktorí sa pre takéto hry rozhodnú, na časté problémy a nástrahy, ktoré je najlepšie ustrážiť si hneď na začiatku. Dúfam, že sa mi to podarilo a že vaše zážitky nebudú ničím rušené!