Sirény sú tajomné stvorenia z hlbokých morí, ktoré žijú smutným životom, snívajúc o ďalekých svetoch. Postupne sa rozšírili do všetkých kútov galaxie, najmä vďaka podnetom získaným od iných rás.

Fyziológia

Sirény sú krehké morské tvory s anatómiou, ktorá najviac pripomína naše obojživelníky, presnejšie mloky alebo axolotly. Telo majú štíhle, zakončené silným chvostom. Ten je ich hlavným spôsobom pohybu. Ich štyri končatiny sú určené hlavne na zmeny smeru a presné pohyby vo vode. Hlava je široká s veľkými ústami s radom ostrých zubov, oči sú veľké a citlivé, hlavným zmyslom je však čuch a echolokácia.

Pokožku majú mäkkú a priesvitnú, cez kožu vidno vnútorné orgány. Kostra i základná stavba orgánov odpovedá amfibiánom z konca našich druhohôr. Z hlavy sa rozprestierajú veľké vonkajšie žiabre, ktoré pripomínajú mexických axolotlov. Pri zvýšenej aktivite sa tieto žiabre rozprestrú ako závoj, aby dokázali prefiltrovať viac kyslíka a sfarbia sa sýto červenou farbou okysličenej krvi.

Ich mozog je veľký a veľmi vyvinutý. Nachádzame v ňom napríklad centrum pre echolokáciu, zväčšené majú tiež spánkové centrum a niekoľko ďalších centier, o ktoré sa ľudská veda doposiaľ príliš nezaujímala.

Kultúra

V prípade sirén je len veľmi ťažké hľadať znaky civilizovanej kultúry, ako ju poznáme my. Ich život je absolútne nematerialistický. Oceán im poskytuje všetko, čo potrebujú pre život. Živia sa predovšetkým medúzami a mäkkýšmi, niekedy si však doprajú aj rybu. Prežívajú prevažne v plávajúcich príbytkoch, ktorých základom sú kostry veľkých rýb, či schránky obrích ulitníkov. Na tieto schránky občas vešajú chaluhy a pozostatky morských tvorov, pre ozdobu i praktické využitie. Tieto schránky sa potom vznášajú v pomalom prúde nekonečného oceánu.

Komunikácia medzi sirénami prebieha na viacerých paralelných úrovniach a má oveľa väčšiu hĺbku ako ľudská. Sirény kombinujú tanec a spev s telepatickými vlnami, ktorými dokážu doslova odovzdať spomienku inému tvorovi. Taktiež dokážu tieto spomienky veľmi efektívne čítať, ak si ich cieľ práve na niečo spomína.

Práve spomienky sú to najvzácnejšie, čo sirény majú. Majú dokonalú fotografickú pamäť a ich mysle sú studnicami poznania. V miernom a štedrom svete hlbokých oceánov nepotrebujú nič iné, materiálne vlastníctvo pre ne nemá žiadnu cenu.

Pôvod

Sirény pochádzajú pôvodne z nekonečných oceánov mesiaca Europa, schovaných hlboko pod ľadovou krustou. Tu žije väčšina týchto tvorov v harmónií ako rodina. Ako sme však povedali, sirény sa postupne rozšírili do celej galaxie. Na zemi sa legendy o sirénach povrávali už dávno pred vynikom vesmírnych korábov. Ako je to možné? Musíme si povedať niečo o Snílkoch a Cestovateľoch.

Cestovatelia

Každá siréna má úžasné tajomné nadanie cestovať svetom pomocou teleportácie. Stačí jej spomenúť si na nejaké miesto kde predtým bola, a v mihu oka sa tam ocitne. Nie každá z nich je však odvážna natoľko, aby cestovala na miesta, kde sama nikdy nebola. Sirénam, ktoré toľko odvahy majú, hovoríme Cestovatelia. Vydávajú sa na ďaleké miesta a zdieľajú medzi sebou spomienky na veci, ktoré tam videli. Táto subkultúra sa navzájom podporuje a nepretržite spoznáva nové a nové časti univerza. Vždy, keď sa Cestovatelia stretnú, vymenia si spomienky medzi sebou a pozvoľna tak vytvárajú sieť nadradených sirén, ktorých znalosti sú omnoho bohatšie ako u iných jedincov.

Zdá sa, že táto forma získavania vedomostí je dokonalá a bezproblémová, avšak do tejto kultúry sa občas dostávajú aj spomienky úplne nové a nepreskúmané, a práve tie delia Cestovateľov od bežných smrteľníkov. Odvážni Cestovatelia milujú risk a vrhajú sa objavovať miesta v objaviteľských výpravách. Ak je spomienka skutočná, cestovateľ sa vráti plný nových vnemov, a začne ich zdieľať s ostatnými. V opačnom prípade ho nikto neuvidí, nikdy viac.

Najdôležitejším predstaviteľom subkultúry Cestovateľov je Atlas. Prastarý cestovateľ, ktorý už videl dosť a rozhodol sa ostať doma. Ak Cestovateľ príde domov, vymení si s ním svoje spomienky a Atlas znova zaspí. V počítačovej terminológií by sme ho mohli popsíať ako centrálny aktualizačný server. V prípade, že Atlas zomrie, vďaka priebežnej výmene má aspoň jeden z Cestovateľov vždy najnovšie spomienky. Tie môže odovzdať novému kandidátovi na pozíciu Atlasa, alebo sa ním sám stať.

Snílkovia

V predchádzajúcej kapitole sme spomenuli, že spomienka nemusí byť skutočná. Ak sa takáto spomienka dostane medzi spomienky Atlasa, môže viesť k sledu nešťastných úmrtí. Kde sa však tieto spomienky berú?

Každý tvor sníva a sirény nie sú výnimkou. Väčšina tvorov sa však zo snov prebudí a vytesní ich z mysle ako nereálne obrazy. Iste, stále si na ne vie spomenúť, avšak má pri nich pomyselnú značku, že sa jedná o fantáziu.

Snílkovia sú opakom cestovateľov. V rámci kultúry sirén ide o subkultúru zbabelcov. Snílkovia sa boja cestovať a miesto toho si vo svojich predstavách fabulujú falošné spomienky a sny. O tie sa potom delia medzi sebou a spoločne prežívajú zážitky, ktoré sa nikdy nestali. Táto subkultúra je pre sirény veľmi malígna a väčšina sirén sa preto snílkov stráni. Ich spomienky môžu zabíjať.

obrazek

Orákuly

Práve v tomto kulte však nachádzame tých najjedinečnejších členov spoločnosti. Všetky tvory snívajú a sirény sú citlivé na telepatické správy. Niekedy sa stane, že sen je taký silný, že jeho projekciu zachytí niektorý zo snílkov. Citlivých snílkov nazývame orákuly. Nie je však možné zistiť, kto je skutočná orákula a či sen, ktorý snívala, je postavený na spomienke skutočne prežitých udalostí. Znie to komplikovane a neisto. A práve preto tu máme Cestovateľov.

Cestovatelia, ktorí sú odváźni, putujú na miesta, kde nikto nikdy nebol, s cieľom vrátiť sa a darovať vnemy z tohto miesta ostatným. Skutočne odvážni sú však tí, čo cestujú na miesto, ktoré vôbec nemusí existovať. Väčšina týchto šialencov sa teleportuje na miesta, z ktorých niet návratu. Jedinci, ktorí však objavia cestu na vzdialené svety, tí čo sa z nich vrátia živí, získajú nehynúcu slávu.

Sirény na Zemi

Presne takto sa sirény dostali aj k nám. Našťastie, naše moria sú pre ne nepríťažlivé. Tlak je nízky, teplota vysoká, majú pocit, že vybuchnú. A všade sú nebezpečné tvory. Pre niektorých Cestovateľov je však toto miesto neprekonateľné. Záplava farebných vnemov sa dostáva do citlivých myslí sirén a tie v extáze prežívajú príbehy ľudí i planktónu. To za trochu nepohodlia stojí.

Kontakt s ľuďmi po stáročia neprichádzal do úvahy.. Sirény potrebujú vysoký tlak hlbokých morí a odjakživa prichádzajú s temnou reputáciou. Vraví sa, že lákajú námorníkov, a tí sa vrhajú za ich sladkým spevom do spenených vĺn mora. To, samozrejme, nie je pravda, keďže ich spev by predsa nemohli počuť. Lákajú ich telepaticky. Vraví sa, že v momente smrti sa človeku pred očami prehrá celý život…