More šumí až po obzor, za ním zapadá krvavočervený kotúč slnka. Poletujúce čajky sadajú na vyprahnutý piesok a hľadajú zbytky po oddychujúcich turistoch. V diaľke sa črtá rybárska loď, vracajúca sa do neďalekého prístavu a niekoľko osamelých člnov a jácht bohatších návštevníkov. A vy sa pozeráte na tú idylku z plážového lehátka, na očiach slnečné okuliare, ešte stále cítite vôňu opaľovacieho krému na svojich rukách a tvári, zmiešanú so slanou príchuťou morskej vody. Bol to krásny deň, plný polihovania na pláži, obzerania dohneda opálených okoloidúcich príslušníkov opačného pohlavia a popíjania chladených nápojov. Sem-tam nejaká tá zmrzlinka. Aaaaachhhh…

Zrazu vás zu spánku čosi prebudí. Pozriete na hodinky… 04:31. Potom sa pomaly spustíte späť do perín. „Ešte mám hodinu na spanie. A potom… Via Italia!!!!“. Spokojne zavriete oči a tú hodinku si ešte podriemete. Potom vstanete, hodíte do seba ľahké raňajky (kto by mal chuť na slaninu a vajcia natvrdo pred dlhou cestou?), skontrolujete svoje veci v dvoch cestovných taškách a poďho ku dverám. A vtedy…

…vtedy si spomeniete, že ste na niečo zabudli. Horúčkovito pustíte veci z rúk a rozbehnete sa do obývačky ku knižnici. „Kde len je… tu nie je! Kde som ju dal???“ Prejdete do kuchyne, možno ste ju čítali pri večeri. „Ani tu…!“. WC? Nič. Kúpeľňa… nieeeee, čo by tam robila. Spálňa….? Pod posteľou nie. Na posteli… nie. V skrini…? Prehrabávate sa vecami, idete po poličkách, nič! NIČ! „Kde len môže byť?!? Ja sa snáď…!“. Znovu prejdete do obývačky a prehľadávate všetky možné úkryty a skrýše. Pod televízorom. Pri hifi súprave. Pod kreslami. Za radiátorom. Pod sedačkou. V rohu pri bare. Hore na skrinkách. Pod stolom…. TAM JE! Leží pod stolom, mierne zaprášená a dokrkvaná, ale je tam! Kľakáte si na kolená a načahujete sa za ňou. Ako keby k vám nechcela ísť, je hlboko „Ktorý blbec…“ hovoríte a naraz si spomeniete, že práve vy. Konečne na ňu dočiahnete, zachytíte roh, potiahnete ju ku sebe a vytiahnete von. Potom ju položíte na stôl, očistíte, vyrovnáte zalomený roh jednej zo strán a obzriete si ju. Už-už ju chcete zobrať a vložiť do cestovnej tašky, potom sa ale zarazíte…

„Naozaj ju mám brať? Mal by som si radšej užívať voľnosti a mora a slnka a kamarátov, ostatne ideme štyria, takže bude sranda či už na pláži, alebo večer v meste… Na čítanie asi nebudem mať čas, to sa radšej pôjdem okúpať do tých lahodných vĺn. Frisbee som si pribalil??? Fuu, pribalil, dobre… Tak čo s tebou? Asi ťa nechám doma…“

Auto so štyrmi kamarátmi sa šinie diaľnicou niekde pred Klagenfurtom a talianskými hranicami. Nálada je výborná, čakajú ich predsa dva týžnde oddychu, zábavy a kúpania sa v priam tropických horúčavách. Kufor je plne naložený cestovnými a príručnými taškami, tróni tam malý súdok piva a všakovaké plážové vybavenie. Na jednej z tašiek je odopnutý zips bočného vačku a vykúka z neho roh knižnej väzby. Ako auto nadskakuje, taška sa posúva nabok, práve bočným vačkom dolu. Po chvíli sa zvalí a kniha z nej vypadne. Okrem nej z vačku vykukne plastikový sáčok a v ňom… kotúľa sa v ňom čosi hranaté, čosi s číslicami, čosi…

definitívne…

*Varovanie ministerstva zdravotníctva: RPG hry porušujú základné právo jedinca na voľný čas, zakotvené v ústave článkom 164, odsekmi 3 a 4. Akékoľvek porušenie týchto ustavnovení sa trestá odňatím voľného času na dobu neurčitú.*