Úvodník

Desať… desať nás bolo, keď sme sa roz­hodli pre­sunúť k tej roz­pad­nu­tej bu­dove. Mys­lel som si, že to ne­pre­žije nikto z nás. A skoro som sa ne­mý­lil. Ostali sme len dvaja. Dvaja z de­si­a­tich. Dvaja, ktorí mali toľko šťas­tia, alebo boli takí blázni, že sa do­pla­zili roz­va­li­nami až k bý­va­lej ma­ter­skej škole a pri­t­úlili sa k jej ste­nám, akoby nič iné na svete už ne­e­xis­to­valo. Možnože to do­konca bola aj pravda. Možno už ne­e­xis­tuje vôbec nič. Možno sme všetci ši­a­lení a máme len ha­lu­ci­ná­cie, pred­stavy o svo­jom ži­vote. Alebo už dávno spíme a toto všetko sa nám len sníva. Svoju nočnú moru si člo­vek nikdy ne­vy­be­rie…

- ruina 13 -

Včera sme to tu cel­kom pekne vy­čis­tili, ale dnes sú tu znovu. Pri­bli­žujú sa z vý­chodu, odkiaľ vanie ten od­porný za­páchaj­úci vie­tor. Nesie so sebou mračná pra­chu, takže už skoro stále po­u­ží­vame masky a oku­li­are. Chudáci tí, ktorí si ne­stihli ži­a­dne nájsť, už teraz ich ľutu­jem… Niek­to­rým z nás sa za­se­ká­vajú ruč­nice, na­šťas­tie ešte ni­komu ne­od­stre­lilo ruku. Ale mu­síme si na to dávať pozor, ne­smi­eme stra­tiť už ani jed­ného. Ani jed­ného! Rad­šej to už ani nejdem po­čí­tať. Toľkých som ich videl pri­chá­d­zať a padať navôkol… Aj tu? Prečo aj tu? Som si istý, že som to tu po­prášil dôkladne! Člo­vek aby sa po­ze­ral za seba, či sa ne­vrá­tia hneď, ako opustí pred­chá­d­za­j­úce miesto! Prečo sú také rýchle? A prečo, do­pekla, sú tak od­porne krásne???

- kri­žo­vatka / ruina ne­moc­nice / krá­ter pumpy -

Nie sú tu… nie sú tu… nie sú tu… nie sú tu… nie sú tu… nie sú tu… NIE SÚ TU!!! NIE SÚ TU!!!!! NIE­E­EEE…..

- pod­zemný bun­ker 5 -

Kde som si dal svoju zbraň?!? Včera som ju tu predsa mal! Táto pre­pážka je moja! Keď mi ju niekto odtiaľto zobral… ja nie­koho za­bi­jem. Fakt! To si mys­lia, že pôjdem von s ho­lými ru­kami, ha? Môžem sa na to zvy­soka… Dobré ráno, pán ka­pi­tán! Nie, ži­a­dny pro­blém, všetko je v po­ri­a­dku. Áno, dnes, za niekoľko hodín. Áno. Ďa­ku­jem…. Svine za­srané, majú ísť za sklad­ní­kom! A nie zob­rať prvú vec, ktorá im príde pod ruku! Keď toho člo­veka ná­jdem, tak mu vy­kr­útim krk! Mám tu svoju me­novku!!!!……

- pre­chodné ob­lastné ve­liteľstvo / ruiny mest­ského úradu -

Kto­rým sme­rom… kto­rým sme­rom ich mám teraz po­slať? Máme vôbec do­sta­tok prášku? Niek­toré vý­robné haly boli samy na­pad­nuté a one­dlho opus­tené… Áno, ser­žant! Po­šlite jed­notku na sever, do roz­va­lín elek­trárne! Tam teraz po­tre­bujú po­sily! Je mi jedno, že v nej máte len päť mužov! Aj tí majú nohy a ruky, nie? Švi­hom!!… Ďal­ších päť, z kto­rých sa možno traja ne­vrá­tia… ak budú mať šťas­tie… Kde je do­pekla to južné krídlo? Už dávno mali po­st­úpiť vpred… Och Bože, prečo som sa dnes ráno zo­bu­dil?