Dreaming Cities

„… Videl som to spoza rohu. Nemalo to krídla, ale podľa opisu to bolo ono. Neviem, či sa zdroj informácií dostal až takto blízko a ani to, čo sa s ním následne stalo, ale mne behali po chrbte zimomriavky už hodnú chvíľu. A to som to zbadal až teraz. Tá aura bola jednoducho cítiť už zopár blokov odtiaľto. Keby som ju mal popísať, tak vám predložím mix slaných pražených arašidov, cukru, spáleného mäsa a trpkého citrónu. Jednoducho šmak na pohľadanie. Vtisol som ruku do vrecka na svojej ošúchanej (kedysi modrej) košeli a uistil sa, že oba amulety sú na svojom mieste a stále mierne hrejú. Kým budú účinné, mal by som byť chránený pred väčšinou nepríjemností, ktoré by sa mohli vyskytnúť. Aspoň som bol o tom uistený…“

Keď počujete „urban fantasy“ a nerozumiete po anglicky, možno budete rozumieť maximálne slovu „fantasy“ (ak ste sa s ním už stretli, čo značí, že ste asi čítali niečo z fantastickej literatúry). Ak po anglicky rozumiete, viete si tento výraz preložiť ako „mestská fantastika“. Čo ale presne znamená?

Je to žáner, ktorý prenáša klasickú fantastiku (teraz mám na mysli škriatkov, víly, drakov a trpaslíkov, nie širší pojem, zachytávajúci aj napríklad sci-fi) do súčasného prostredia, prípadne v knižných dielach do prostredia a času, v ktorom žije autor. Stretáva sa tu moderno a fantázia, mágia a elektrina, šamani a lietadlá. Ako keby sme sa jedného dňa zobudili a tam, kde bola v lese čistina, cez ktorú bežne chodievame na prechádzku, stáli by zrazu druidské menhiry, plápolal by tam oheň a skupinka postarších mužov v bielom by sa práve chystala komunikovať s okolitými zvieratami.

Skĺbením tohto literárneho žánru so systémom Tri-Stat dX, používaným všeobecne pri rolových hrách, vzniklo v marci roku 2005 herné prostredie Dreaming Cities – Snívajúce mestá. Vytvorila ho (dnes už bohužiaľ zaniknutá) firma Guardians of Order, tvorca samotného systému Tri-Stat dX a aj iných úspešných hier – napríklad Big Eyes Small Mouth (rolová hra v žánry japonského anime), Silver Age Sentinels (rolová hra o superhrdinoch, bojujúcich s najväčšími zlosynmi vesmíru), Amber Diceless RPG (rolová hra z prostredia Amberských kroník autora Rogera Zelaznyho, mimochodom zaujímavá tým, že nepoužíva žiadne kocky), alebo neskorších výborných hier A Game Of Thrones (na motívy kníh autora Goergea R. R. Martina) alebo Ex-Machina (cyberpunkové herné prostredie).

Dreaming Cities je celkom objemnou príručkou, so svojimi 274 stranami vám zaberie jej čitanie určite niekoľko dní (ak nie ste úplní fanatici a nevynecháte prácu, spánok, raňajky, obed a večeru a svoju polovičku nezavriete do skrine). Prevedenie celých pravidiel je jednoducho excelentné a nasadzuje vysokú latku štandardu vo svojom obore. Autori dokazujú, že pravidlá vôbec nemusia byť celofarebné, aby vyzerali a čítali sa skoro samé od seba. Nádherná obálka je doplnená mnohými kresbami vnútri knihy, ktoré výborne reprezentujú celú atmosféru opisovaných príbehov.

Výhodu pri študovaní pravidiel majú tí, ktorí poznajú systém Tri-Stat dX, pretože všetky v ňom popísané základné mechaniky sú v podstate rovnaké, maximálne sú rozšírené o tematické prvky. Ak ste s ním zatiaľ nemali tú česť, nevadí. Je to jeden z jednoduchších systémov, použitých v rolových hrách a jeho osvojenie je rýchle, najmä ak máte vo svojom okolí niekoho, kto ho už využil pri hraní. Lebo ako sa hovorí, stokrát počuť a raz vidieť.

Základom opisu postavy v systéme Tri-Stat dX (a teda aj v samotných Dreaming Cities) sú len tri jej základné štatistiky (alebo vlastnosti) – Telo, Myseľ a Duša. Tieto sa používajú na riešenie väčšiny sporných herných situácií, kedy sa hodí dvoma príslušnými kockami a pri hode nižšom, ako je hodnota overovanej vlastnosti, postava v danej situácii uspela. Hovorím „príslušnými kockami“, pretože Tri-Stat dX je, čo sa týka nastavenia úrovne moci a schopností postáv a prostredia, škálovateľný systém. Je možné použiť štvorstenné, klasické šesťstenné, osemstenné, desaťstenné, dvanásťstenné, dvadsaťstenné, alebo dokonca i tridsaťstenné kocky (čiže k4, k6, k8, k10, k12, k20, k30, v skratke v pravidlách reprezentované ako kX). Keď teda pravidlá hovoria o hode 2kX, hovoria vlastne o tom, že máte hodiť dvoma kockami, používanými pre daný typ hry a prostredia a úroveň schopností a možností postáv (pri hraní obyčajných ľudí to budú 2 šesťstenné kocky – 2k6). Vlastnosti postavy si hráč nakupuje za „charakterové body“, určené na začiatku hry podľa nastavenia úrovne prostredia. Čím silnejšie budú postavy, tým viac charakterových bodov budú mať hráči pri ich tvorbe k dispozícii.

Ďalším článkom tvorby postáv sú ich atribúty, teda to, čo postavu definuje „zvnútra“, to, čo má postava „vpísané“ a vrodené do svojej osobnosti. Dreaming Cities obsahuje najprv zoznam všetkých atribútov, vytvorených autormi a následne ich detailný opis. Každý atribút vyobrazuje základné špecifiká, ako napríklad cenu za každú úroveň, spôsob zlepšovania atribútu, alebo obmedzenia, ktoré môže hráč k danému atribútu priradiť výmenou za dodatočné charakterové body, ktoré týmto obmedzením získa. Atribúty je samozrejme možné vytvoriť aj od základov tak, aby hráčom poskytli to, čo vo svojej hre potrebujú.

Nasleduje výber schopností postáv, toho, čo sa počas svojho života naučili, čo študovali a reflektujú ich zručnosti. Kupujú sa za schopnostné body, oddelené od charakterových bodov, ale určené rovnako na začiatku hry podľa nastavenia úrovne hry. Výber uzatvára voľba obmedzení, alebo „defektov“ postavy, ktoré za určitú negatívnu vlastnosť poskytujú k charakterovým bodom dodatočné bonusové body. Podľa stanovených vlastností postáv sa dopočítajú odvodené hodnoty, ako sú životy, útočná a obranná bojová hodnota a voliteľné hodnoty šoku a bodov energie. Autori mysleli aj na príspevky samotných hráčov ku hre, za čo môžu získať niekoľko bodov prostredia, využiteľných rovnako pri tvorbe postavy. Kompletná tvorba postavy v systéme Tri-Stat dX je obšírnejšia (aj keď nie zložitá) a nevymenoval som všetky možnosti prispôsobenia atribútov alebo schopností postáv. Pravidlá sa vám v tomto smere odvďačia dostatočne a verte mi, že si celý systém osvojíte veľmi rýchlo.

V Dreaming Cities si hráči môžu pri tvorbe postavy zvoliť aj niektorú zo „šablón“ postáv, ktorá obsahuje určitú tematickú kombináciu vlastností, atribútov, schopností a obmedzení a stojí určitý počet charakterových bodov. Uvádzajú sa napríklad šablóny „pouličný muzikant“, „motorkár“, „rituálny mág“, alebo „Daoine Sidhe“ (nie, nebudem vám hovoriť, kto alebo čo to je, skúste si to zistiť v pravidlách sami!).

Mágia je Dreaming Cities riešená pomocou atribútov, rovnako ako iné zručnosti postáv. Z toho vyplýva aj rovnaký spôsob tvorby jednotlivých magických schopností postavy a tiež prideľovania obmedzení na ne. Hráč tieto schopnosti (a jednotlivé rituály alebo kúzla) nakupuje za charakterové body a overovanie ich úspešnosti je rovnako podriadené overovaniu podľa vhodnej vlastnosti postavy. Tento systém zjednodušuje celé pravidlá, keďže hráč rovnakým spôsobom overuje úspešnosť hodu oštepom a zoslanie iluzionistického kúzla – musí podhodiť patričnú vlastnosť. Mágia je následne všeobecne rozdelená na rituálnu, vrodenú mágiu a mágiu, poskytnutú vyššími bytosťami a jej jednotlivé súčasti sú detailne popísané spolu s niekoľkými príkladmi.

V časti o herných mechanikách sa dozviete o spôsobe rozhodovania sporných herných situácií (zďaleka nie vždy je nutné hádzať kockami, často totiž stačí trochu logického uvažovania a hra sa nemusí zbytočne predlžovať). Väčšia časť je venovaná samotnému boju s rozličnými modifikátormi a úpravami pre špecifické situácie, ale nič vám nebráni rozhodnúť celý boj jedným hodom, ak nemáte radi zložité systémy. Všetko je na dohode a preferenciách hráčov.

Aby som nezabudol: celé pravidlá sa od prvej (no dobre, od tretej strany) nesú v duchu manifestu autorov, ktorý hovorí o pravidlách, písaných na papieri a nie vytesaných do kameňa. To značí, že ako hráči si ich môžete (a máte) upravovať podľa seba a brať si z nich len to, čo vám vyhovuje a vynechať to, čo nepovažujete pri svojej hre za vhodné. Ak pravidlá narúšajú príbeh, zrušte ich. Pán hry má podľa autorov hrať s hráčmi, nie proti nim, ale má nad pravidlami rozhodujúce slovo. A hra, ktorá nie je zábavou, už nie je hrou, ale galejami. Musím povedať, že s autormi na celej čiare súhlasím.

Sekcia pre pánov hry dáva cenné rady pre tvorbu a vedenie hry a zlepšovanie postáv počas dlhšieho ťaženia. Venuje sa aj tomu, o čo v Dreaming Cities ide, teda „mestskej fantastike“. Hovorí o témach, ktoré môžete v takejto hre využiť. Ukazuje vhodnú kostru tvorby hry s tvorbou prostredia, príznačných miest, krátkodobých zápletok, dlhších príbehových dejov a zdrojov inšpirácie pre pánov hry a hráčov. Na konci tejto kapitoly uvádzajú autori aj zoznam najznámejších diel svetových autorov, či už kníh alebo filmov z tejto oblasti umenia.

Ako samostatná časť knihy (aj keď nijako neoddelená od predchádzajúcich kapitol) sú uvedené tri vzorové prostredia spolu s reáliami, postavami, situáciou v spoločnosti a zápletkami, vhodnými do danej spoločnosti. Kroniky hrôzy hovoria o boji ľudstva s démonmi. Existujú tu rozličné lovecké organizácie, ktoré na démonov organizujú poľovačky a snažia sa ich vykoreniť zo spoločnosti. Herné prostredie uvádza aj niekoľko príkladov démonov rozličných úrovní a zamerania, takže je ľahké si z nich vybrať pre svoju hru vhodných nepriateľov.

Súmrak sveta je z väčšej časti studnicou nápadou a zahŕňa všetky známe fantastické bytosti. Je asi najširším z troch uvedených prostredí a najmenej konkrétnym. Svet mágie a svet ľudí sa po spálení tisícročného stromu spojili a teraz súperia o prvenstvo. Ak sa hrdinom nepodarí poraziť protivníka, svet mágie prevalcuje svet ľudí a usadí sa v ňom.

Malý národ je o maličkých magických ľudkoch, ktorí žijú v našom svete. A tými maličkými ľuďmi sú práve hráči. Táto skutočnosť otvára nové možnosti a celé herné prostredie je z troch uvedených asi najzaujímavejšie a najoriginálnejšie. Len si to predstavte, ako sedíte zavretí v šuflíku a nemôžete sa dostať von, pretože ten desaťročný fagan to stihol skôr, ako vy…

Herné rozšírenie Dreaming Cities, založené na systéme Tri-Stat dX nemôžem nič iné, len odporúčať. Keď vás totiž chytí, tak vás už nepustí, kým príručku nedočítate. A aj potom vás budú svrbieť prsty a budete zle spávať. Určite ste totiž niekedy v živote chceli použit tú magickú paličku. A máte radi svoju motorku. Tak prečo sa nevybrať do sveta Dreaming Cities a nenakopať tým lietajúcim zloduchom ich… minimálne odporné ksichty?

„…Vedel som, že čas je to, čo už nemám. Tri modravé horiace uhlíky sa dívali mojím smerom a neplánovali upriamiť pozornosť inam. Prečo musí mať tri??? Zdroje hovorili len o dvoch! Na čo som sa to dal nahovoriť? Na dve oči som bol pripravený, to tretie mi to teraz poriadne zamotalo! Pricapil som v rýchlosti rukou amulety vo vrecku a jeden z nich som už necítil… To bolo zlé, veľmi zlé…! Musím konať, a to hneď! Prikrčil som sa a začal pomaly presúvať do ľahu. Oči som stratil z dohľadu a musím povedať, že aspoň jeden uzlík v brušnej dutine už nebol taký zamotaný. Fajn. Zem sa pomaly približovala, ale ponáhľať som sa nesmel. Ešte sedem centimetrov, päť, tri, dva… Okolo to zadunelo a rázová vlna ma skoro odhodila z miesta. Ešte že som ležal a nie stál, inak by zo mňa ostali len ošúchané tenisky…“