Pustina Nek´La

Príbeh bol vytvorený na motíve povesti o hrade Slanec na Východnom Slovensku.

„Páni, nespokojní s mladou vladárkou, zosnovali vzburu. Gróf Forgách v spare letnej noci s dýkou v ruke vnikol do spálne kráľovnej, no ona zobudená šramotom vyskočila z lôžka. Muž, oslnený krásou nahotinky, z kata sa stal jej záchrancom. Za odmenu dostal Slanec a do znaku obraz kráľovnej, tak, ako ju zočil onej osudnej noci.”

ÚVOD

Dobrodružstvo je vymyslené ako súčasť putovania hrdinov, ktorý by sa mali dozvedieť prastarú povesť (napríklad v hostinci), ktorá vysvetľovala každému z návštevníkov hrôzy, ktoré ich čakajú v pustatinách na sever od dediny.

„Pred dávnymi časmi, vodca orkov Wurbag, zjednotil klany z Podhôr a vyrazil na juh rabovať krajiny ľudí a elfov. Mál dvoch pomocníkov - generálov. Orkského šamana Gunnama a princa vlastnej krvi, cvičeného zabijaka a zveda, Ogola. Klany zachovali vernosť Wurbagovi, či už zo strachu pred kúzlami Gunnama, alebo zo strachu o život, pred Ogolom, alebo len z čírej túžby ničiť a bojovať.

Armáda ničila dedinu za dedinou, vypaľovala hrad za hradom, drtila elfov i ľudí. Až k hradu Nek´La, ktorého zrúcanina je niekde v pustine. Bránila ho posádka vedená spanilou pani Melízou, ktorá sama povzbudzovala svojich mužov a ženy k boju v brnení a s mečom v ruke. Wurbag obliehal hrad veľa dní. Viedol jeden útok za druhým na jeho hradby. Ostreľoval hrad kamením i odpadom. Hrad dokonca odolával i kúzlam šamana Gunnama. A tak dostal šancu Ogol. Pod rúškou noci, vyšplhal do najvyššej veže hradu a vkĺzol do spálne paní hradu. S dýkou v ruke chcel ukončiť jej život, keď uzrel jej tvár… Keď sa ich oči stretli… Keď medzi nimi prebehla iskra… Keď medzi nimi zahorel plameň lásky.

Ogol prezradil Melíze, že o polnoci sa Wurbag, Gunnam a klanový vodcovia zúčastnia rituálu posilnenia, pred zajtrajším útokom. A tak stanuli obránci hradu Nek´La pred hradbami vedený pani Melíziou a jej milým Ogolom. Prenikli táborom orkov a zaskočili Wurbaga, Gunnama a klanových vodcov nepripravených.

Hovorí sa, že v krvavej bitke umrel Wurbag, Gunnam, klanový vodcovia, ale i Melíza a Ogol. Istý si však nie je nik. Wurbag však pred smrťou všetkých preklial a ich duše večne blúdia po pustinách.

Od tých čias, na pustinách severne od dediny nežije živá duša humanoida, zvieraťa ani nikoho iného…“

SCÉNA 1: PUSTINA

Účel scény: Vyriešiť rébus, ako nájsť hrad Nek´La.

Popis: Družinu môže najať na preskúmanie pustiny miestny bohatý obchodník, ktorý chce rozšíriť svoje obchody na sever. Alebo to môže byť miestny panovník, ktorý chce mať pustiny znovu plné života. Alebo môže len družina zablúdiť a dostať sa do pustiny Nek´La náhodou. Prípadne môže družinu poprosiť o službu miestny druid.

Pustina nie je úplne bez života, ale darí sa tam len rastlinám. Lány lúk, husté lesy. Avšak tráva koňom nechutí, lesné plody sú ako otrávené a všade sa vznáša podivný neidentifikovaný pach…

Samotný prekliaty hrad Nek´La je vidno len z okolitých kopcov, ktoré sú vyššie, ako ten, na ktorom bol hrad postavený. Inak ho nie je možné nájsť. Hrdinovia môžu putovať po kopci skrz-naskrz, budú sa predierať len hustím depresívnym lesom.

Špeciálne pravidlá: Hrôzu, ktorú vo zvieratách vzbudzuje prekliatie nevedia magické ani nemagické zvieratá odolať. Budú letargické a ak ich niekto nepovedie, neponesie, ostatnú stáť alebo ležať za hranicou pustiny.

Prekliatie však nepôsobí o polnoci, keď sa hrad zhmotní na menšom zalesnenom kopci ako zrúcanina s pootvorenou bránou.

Záver: Hrdinovia stanú na nádvorí hradu Nek´La. Oslepí ich jasné svetlo. Po počiatočnom prekvapení začujú hrdelné slová „…nepocíti úprimnú radosť.” Keď znovu otvoria oči je stále noc, ale hrad je ako nový. I vzduch je zrazu zdravý, dýchateľný…

POPIS HRADU

Hrad je obkolesený vysokými múrmi v tvare štvorca. V každom rohu je obranná veža. K hradbám sú v prednej strane (od brány) opreté hospodárske budovy. V zadnej zas ovocno zeleninová záhrada. V polke cesty medzi hradom a hradnou bránou, je vyschnutá studňa. Samotný hrad je trojposchodová budova s vežou na vrchu. V podzemnom podlaží sú sklady a stajne. Prízemie tvorí kuchyňa a miestnosti pre služobníctvo. Na prvom poschodí sú izby pre panstvo a hostí, a veľká jedáleň. Tretie poschodie je určené pre vojakov, tréning a sklad zbraní. Vo veži na streche hradu sídlil alchymistická dielňa s priehľadnou strechou.

Špeciálne pravidlá: Zo studne sa dá dostať do jaskyne pod hradom.

SCÉNA 2: HLASY ZA STENOU

Účel scény: Navodiť temnú atmosféru odhaľovania tajomstva, čo sa vlastne na hrade v jeho posledných hodinách pred kliatbou stalo.

Popis: Hrad je prázdny. Nikde ani živej duše. Ale predsa žije skrytým životom. Nikde nie je prach. Jedlo, kvety, víno … všetko je čerstvé. Ako budú hrdinovia putovať po hrade, budú počuť zvuky zo susedných miestností. Zvuky ľudí, ktorí sa rozprávajú, trénujú, varia, stolujú… ako by tam skutočne boli. Keď však hrdinovia do miestností nazrú alebo do miestnosti vstúpia, zvuky sa vytratia. S nábytkom, zbraňami, jedlom… však bude pohnuté, tak, ako počuli podľa zvukov.

Čo sa v skutočnosti stalo: Obyvatelia hradu úprimne milujú pani Melízu. Spravia pre ňu všetko, čo len je v ich silách. A nie je to náhoda. Pani hradu je nemŕtva, ktorá svojimi nápojmi očarila obyvateľov hradu.

Pri útoku Wurbaga a jeho spojených klanov, očarovala obrancov hradu tak, aby necítili bolesť, únavu, hlad, smäd. Nemali na ne vplyv choroby a rýchlo sa liečili. A pri tom sa tvárili, ako by išlo o klasický deň. Všetko sa zmenilo, keď sa do jej komnaty dostal Ogol. Od smrti Melízu delilo len pár úderov srdca, ale nakoniec predsa len Ogola očarila. Ten sa vrátil do tábora Wurbaga a zvestoval, že prenikol do hradu, ale potrebuje čas na nájdenie spálne Melízy. Noc čo noc sa Ogol vkrádal do hradu, hodoval s pani Melízou a zrádzal Wurbagove a Gunnamove tajomstvá.

Gunnam ako prvý pojal podozrenie voči Ogolovi. Tajne ho sledoval do hradu až ich prichytil v objatí s Melízou. Nastal magický súboj, ktorý pokračoval na nádvorie pred studňu a skončil veľkým a jasným výbuchom (práve to spôsobilo oslepnutie hrdinom). Gunnam, z posledných síl, vrhol sa do studne so slovami kliatby: „Ja Gunnam La Tatogun dávam svoj život vode a preklínam ťa nemŕtva príšera, aby žiadna živá bytosť do Nek´La nevstúpila a neživá ho neopustila, pokiaľ pani Melíza nepocítiš úprimnú radosť.”

Všetci živý, orkovia, očarovaný ľudia, zvieratá… zmätený a v hlbokej depresii opustili Nek´La a tá sa zmenila na pustinu takmer bez života. Len Melíza nemohla opustiť hrad. Od tej doby sedí nad telom mŕtveho Gunnama v jaskyni na dne studne a pomocou magických sfér sa pokúša zistiť, ako sa prekliatia zbaviť.

Hlasy za Stenou:

Kuchyňa - „Myslíš, že i dnes príde ten švárny junák, ktorého má pani tak rada?”

„Neviem.” - odpovie druhý hlas a dodá tajomne – „Ale prikázala mi, že nemám mäso dovárať. Nech v ňom je ešte cítiť krv.”

Stajňa - „Prečo vlastne nepríde na koni? Však my by sme mu bránu otvorili…“

„Nebuď ako hlupák. Musí prísť tajne. Inak by naša pani prišla o punc zakázanosti.”

Hodovňa - „Víno dajte tam, jedno zas tu. Odneste ten obyčajný príbor a doneste strieborný!”

Na okamih zaznelo zmrazené ticho…

„Neokúňajte sa a vykonajte príkaz!”

„Ako ti chutí drahý?”

„Je to veľká pochúťka pani moja. Ani najlepšie klanové kuchárky nevedia pripraviť tak dobrý pokrm. Alebo len to len moja láska k tebe, ktorá robí všetko dokonale?”

„Máme sa zajtra niečoho obávať?”

„Nie pani moja, zajtra nie. Gunnam pripravuje kúzlo, ktoré zahalí armádu do hmly ale bude to len pár desiatok mužov. Hlavný útok povedie Wurbag na hlavnú bránu. Ak nerozdelíte sily, tak útok hravo odrazíte.”

Kasárne - Treskot zbraní.

„Už zas na nohách Jurang?”

„Jasne. Stačilo rany namazať, trocha spánku a som zdravý ako rybička.”

„Včera som myslel, že to už nedáš po tom, ako ťa takmer rozpolila sekera toho orka…“

„Už sme zažili horšie. Mám chuť to orkom oplatiť!”

Alchymistická veža - Počuť slová zaklínadla, sériu drobných „baf” a potom hmmkanie nejakej prastarej melódie. Hlas je ženský a zdá sa, že sa jej v práci darí.

„Buďte pochválené prastaré hviezdy, ktoré máte moc nad životom a smrťou!”

Dialógy, ktoré hrdinovia začujú skrz hrad majú časovú následnosť. Všetky vyvrcholia v okamihu, keď nastane magický súboj medzi Melízou a Gunnamom. Ak sú hrdinovia v blízkosti izby Melízy (GM by to mal tak načasovať), môžu počuť:

„Ty si zradil Ogol!” - povedal hrdelný hlas so sklamaním a opovržením.

„Neodsudzuj ma Gunnam. Pani Melíza si nezaslúži osud, ktorý by jej Wurbag pripravil.”

„Je to tvoj otec a vládca klanov! Ty nemáš právo ho kritizovať! Odstúp! S tou pobehlicou si to vybavím sám.”

Ozval sa zvonivý smiech – „Nevieš, s kým si zahrávaš orkský šarlatán!”

Nasledujú magické formuje v podaní ženského i mužského hlasu. Výbuchy a ničenie vybavenia. A nakoniec zvuk rozbitého okna spolu s hrdelným výkrikom padajúceho muža.

Ďalšie hlasy znejú z väčšej diaľky. Z nádvoria. Z okolia studne.

Počuť hlasne vyvolávanie magických síl ženským hlasom a cez medzery vo dverách vidno oslepujúcu žiaru.

„Ja Gunnam La Tatogun dávam svoj život vode a preklínam ťa nemŕtva príšera, aby žiadna živá bytosť do Nek´La nevstúpila a neživá ho neopustila, pokiaľ nepocítiš úprimnú radosť.” - povedal zlomený mužský hrdelný hlas a chvíľu na to sa ozval zvuk, ako niečo padlo do vody…

Chvíľu je ticho a potom počuť šúchavé pohyby nôh desiatok ľudí. Máte pocit, ako by mierili k východ.

V ozvenách znie kliadba Gunnama: „…nepocíti úprimnú radosť.”

„NIEEEEEE!!!!” - kričí zúfalý ženský hlas.

A je ticho.

Špeciálne pravidlo: Pre niektoré typy hráčov/družín je vhodné okoreniť pátranie v hrade stretnutím s nemŕtvymi z čias pred kliatbou (oblečených v starých brneniach s neznámymi heraldickými znakmi). Tí tiež nemôžu opustiť hrad rovnako, ako pani Melíza, a sú jej oddaný.

Záver: GM by mal dávkovať informácie o tom, čo sa skutočne stalo na hrade Nek´La postupne podľa toho, ako pozná svoju družinu a ako ich tento štýl objavovania baví.

V tomto okamihu by mali vedieť, že hrad preklial orkský šaman Gunnam, ktorý pri tom položil svoj život pádom do studne. Že pani Melíza je nemŕtva (a svojimi kúzlami a nápojmi ovládala ľudí na hrade), vďaka kliatbe nemôže opustiť hrad a je kľúčom k zrušeniu prekliatia.

SCÉNA 3: KLIATBA

Účel scény: Finálna konfrontácia s pani Melízou.

Popis: V studni je vchod do jaskyne pod hradom. Tam zhromažďuje pani Melíza svoju moc a snaží sa zlomiť kliatbu. Moc zhromažďuje do piatich krištálov. Pani Melízu je možno poraziť buď smrteľným zranením, alebo zničením krištálov.

Po zničení krištálov (alebo znulovaní HP pani Melízy) padne pani Melíza na kolená držiac sa za hruď. Dobrodruhovia vidia, ako jej na krku navreli žili, ako menia farbu z telovej na modrú a potom na tmavomodrú. Krv sa je do žíl prelieva v pravidelných intervaloch. Na tvári pani Melízy vidieť prekvapenie, ktoré vystriedajú slzy šťastia a smiech.

„Už nikdy nebudem sama.” - boli jej posledné slová.

Na to umiera…

Keď hrdinovia vylezú zo studne, bude ich čakať len rozpadnutá ruina hradu.

Špeciálne pravidlá: Na krištály sa dajú aplikovať HP, alebo urobiť pomer medzi zranením a pravdepodobnosťou zničenia krištálu v závislosti na použitom RPG. Pri každom zranení si GM hodí, či úder krištál rozbil, alebo kameň úder vydržal.

Záver: Smrťou pani Melízy končí klitba šamana Gunnama. Z hradu ostala ruina a život sa do pustiny Nek´La postupne vráti.

Nechám na posúdení GM, aké poklady na hrade ostali po tom, ako orkské klany a obyvateľstvo hradu opustili tento kraj. Možno sa tam dajú nájsť prastaré mince pod sutinou. Možno očarované zbrane, ktoré prežili stáročia. Možno truhla s alchymistickými výrobkami, ktorými pani Melíza liečila svojich vojakov. Alebo takými, ktorými získavala vernosť a lásku svojich poddaných.